Profil školy

História našej školy sa začala písať 1. septembra roku 1958. Vtedy bola založená na Dubovej ulici Jedenásťročná stredná škola. Vyučovať sa začalo v úplne novej budove, ktorej výstavba skončila v prvom polroku 1958. Už počas jarných mesiacov pripravoval Školský odbor mesta Bratislavy personálne obsadenie školy, pretože do otvorenia školského roku bolo potrebné nielen ukončiť výstavbu, ale aj moderne zariadiť školskú budovu, zabezpečiť počet žiakov a kvalitné obsadenie miest pedagogickými pracovníkmi. Týmito úlohami poveril školský úrad mesta Rudolfa Štefanca, toho času pracovníka povereníctva školstva, a menoval ho riaditeľom školy. Išlo o skúseného pedagogického a organizačného pracovníka, s osobitným vzťahom k telesnej výchove a prírodovednému odboru. Po stránke technickej a pedagogickej si stav prípravy školy vyžadoval veľa úsilia, a preto vyzval novomenovaný riaditeľ ku spolupráci Pavla Polónyho st. R. Štefanec vychádzal zo skutočnosti, že spolu pracovali na jednom pracovisku a že pán Polóny mal prax z výstavby vysokoškolského domova SNP v Horskom parku, ale aj z dostavby a zriaďovania Domova vedeckých pracovníkov SAV v Smoleniciach. Zástupcom prvého stupňa sa stal Peter Ondrejček osvedčený školský a osvetový pracovník. Celková príprava k otvoreniu školy spočívala tradične v zriaďovaní tried, vo vybavovaní odborných kabinetov modernými školskými pomôckami. Zariadili telocvičňu, knižnicu, zabezpečili stravovanie v školskej jedálni, ako aj upravili okolie školy.

Keďže išlo o jedenásťročnú školu, najdôležitejšou úlohou bolo zabezpečenie kvalifikovaných pracovníkov. Vedeniu školy sa podarilo získať výborné metodičky pani Vozárikovú a Minichovú. Pre vyššie stupne sa podarilo získať kvalifikovaných a aktívnych stredoškolských učiteľov. Za všetkých pán Polóny vo svojich spomienkach po odstupe rokov uviedol pána profesora Sedláka, Podolského, pani Chalupovú, Zoldyovú, Kolkovú. K nim sa neskôr pridružili páni profesori: Richter, Kandráč, Drobná, Holubová, Gažová, Maňuchová. Ako riaditeľ R. Štefanec, tak aj zástupca P. Polóny st. kládli dôraz na moderné vyučovanie, psychologický prístup k žiakom, pedagogický takt a tiež o estetizáciu vyučovacieho procesu. Celková úroveň školy mala od začiatku žiadúcu úroveň a veľmi dobrú odozvu v radoch rodičov a priateľov školy.
V prvých rokoch existencie školy bol v IX., X. a XI. ročníku minimálny počet tried, pretože v tej istej budove naďalej fungovala základná škola. Z kapacitných dôvodov muselo vedenie školy v začiatkoch napriek veľkému záujmu o štúdium mnohých študentov odmietnuť. V jednotlivých triedach bolo viac než 40 žiakov. Štruktúra školy v prvých troch rokoch jej existencie bola nasledujúca: ZŠ - osem ročníkov, SŠ - tri ročníky.

V školskom roku 1961 - 62 sa uskutočnila reorganizácia a z Jedenásťročnej strednej školy sa stala Stredná všeobecno-vzdelávacia škola. Základná škola i SVŠ -ka na Dubovej ulici však i naďalej mali jedno vedenie i jeden pedagogický zbor. Po dvoch rokoch, v školskom roku 1963 - 64 sa obe školy osamostatnili, a tak v jednej školskej budove boli dve riaditeľstvá s dvoma pedagogickými zbormi. Vďaka vzájomnému pochopeniu oboch pracovných kolektívov nedochádzalo k nedorozumeniam či sporom medzi učiteľmi ani žiakmi.
Nároky na kvalitu vyučovania každoročne stúpali. Obidve školy v úzkych priestoroch malej školskej budovy len živorili. Hlavne pomery na základnej škole boli ďalej neudržateľné, pretože tam hrozila až trojsmenná prevádzka. Preto sa Stredná všeobecnovzdelávacia škola z Dubovej ulice presťahovala v júli 1966 do priestorov bývalej Učňovskej školy stavebnej na Cádrovej ulici. Od začiatku školského roku 1966 - 67 mala škola nový názov: Stredná všeobecnovzdelávacia škola, Cádrová 23.
Toto riešenie nesplnilo v ničom očakávanie. Zväčšil sa síce počet tried, a tým aj možnosť prijať viac uchádzačov o štúdium, ale budova školy bola bez potrebného vybavenia. Neboli tu potrebné kabinety, laboratória a ostatné zariadenia. Zabezpečiť kvalitnú výučbu stálo pedagogických pracovníkov veľa síl. Výsledkom ich úsilia bolo, že už počas prvého školského roku na Cádrovej ulici sa podarilo zariadiť a dať do prevádzky chemické laboratórium. Teda chémia bola prvým predmetom, kde bola možnosť realizovať výučbu na želateľnej úrovni. Ďalším cieľom bolo vybudovanie laboratória fyziky, biológie a zriadenie odbornej jazykovej učebne. To si vyžadovalo množstvo úsilia a značné finančné prostriedky.

Od školského roku 1969 - 70 sa začalo s postupným prechodom na štvorročné gymnázium a rátalo sa s tým, že sa v priebehu štyroch rokov tento proces ukončí. Tak sa aj stalo.
V celej počiatočnej histórii vedenie školy zápasilo predovšetkým s priestorovými ťažkosťami, či na Dubovej, alebo Cádrovej ulici. Z tohto dôvodu v školskom roku 1971 - 72 sa škola opäť presťahovala do nových priestorov na Borskú ulicu v Karlovej Vsi. Začiatkom 70. rokov sa začalo v Bratislave s výstavbou niekoľkých nových účelových budov pre gymnáziá a riaditeľ Rudolf Štefanec s učiteľmi verili, že jedna z týchto budov pripadne práve Gymnáziu na Borskej, a to pomôže škole zaradiť sa na úroveň ostatných bratislavských škôl.
1. septembra1975 bola našej škole pridelená nová veľká školská budova na ul. Ladislava Sáru, kde gymnázium funguje dodnes. Projektantom budovy bol Ing. Arch. Kančev a stavbu realizovali Pozemné stavby Bratislava. V našej škole sa nachádza 33 tried. Z toho v niektorých boli zriadené odborné učebne, napr. Odborná jazyková učebňa, odborná učebňa biológie, informatiky, slovenského jazyka a literatúry, etickej výchovy, estetiky a zemepisu. Dve odborné laboratória fyziky a laboratórium chémie skvalitňujú výučbu na našej škole. Samozrejme, tieto odborné učebne boli zriaďované postupne a časom boli inovované. V budove je 21 priestranných kabinetov, v ktorých majú pedagógovia možnosť kvalitne sa pripravovať na vyučovací proces, pretože sa v nich nachádzajú zbierky odborných kníh i odborné pomôcky. Ďalšie miestnosti sú: spoločenská miestnosť, zborovňa, riaditeľňa, 5 administratívnych miestností, zubná ambulancia, miestnosť pre výchovného poradcu, školského psychológa, 2 telocvične, posilovňa, zrkadlová sála, školská jedáleň, bufet, átrium, priestory pre hospodársko-technických pracovníkov.

Od r. 1981 mala škola nového riaditeľa, PhDr. Viliama Greksu, ktorý ju riadil do roku 1989. Za jeho éry boli priestory školy vybavené najnovším nábytkom a na tú dobu modernou didaktickou technikou. Školu však riadil autoritatívne, a preto tu panovala napätá atmosféra.
Naše gymnázium počas svojej existencie nemenilo len priestory, ale aj zameranie. Najskôr to bola škola s rozšíreným vyučovaním telesnej výchovy. Pre nedostatok športovísk sa od tohto zámeru upustilo. Od školského roku 1980 - 81 bola škola zameraná pedagogicky. Dokonca tu bolo zriadené nadstavbové štúdium pre učiteľky materských škôl. Po prvom ročníku sa pedagogicky zamerané triedy presťahovali na Bullovú ul. V 80. rokoch boli na všetkých gymnáziách na Slovensku zriadené odborné bloky. Odborná príprava sa začala vyučovať na našej škole v školskom roku 1981 - 82. Boli to odvetvia poľnohospodárstva a strojárstva.
Poľnohospodárstvo vyučovali: Ing. Ľudmila Hierwegová, Ing. Anna Maxianová CSc., Ing. Mária Némethová.
Strojárstvo vyučovali: Ing. Vladimír Hopka, Ing. Anna Longauerová, Ing. František Tóth, Ing. Anton Zboja.
Poľnohospodársku prax študenti absolvovali na JRD v Záhorskej Bystrici, Rusovciach, Podunajských Biskupiciach a v Rači.
Strojársku prax mali žiaci v podnikoch, ktoré v súčasnosti zmenili tvár. Boli to ZŤS Petržalka, Bratislavské automobilové závody, Káblovka a Vodárne a kanalizácie v Bratislave. Prax trvala dva týždne a študenti mali možnosť získavať potrebné zručnosti a overovať si technológie o ktorých sa naučili v škole. Na poľnohospodárskej výchove sa vyučovali tri predmety a to poľnohospodárska technológia, laboratórna technika a pokusníctvo. Študenti mali možnosť z tohto predmetu maturovať. Tieto informácie nám poskytla pani Ing. Mária Némethová.

 

Anna Bošňáková